Hramadstva1818

«Śmiajalisia z paviedamleńniaŭ, abmiarkoŭvali fatahrafii». Biełarus raskazaŭ, jak na miažy dapytvajuć tych, chto doŭha nie byŭ na radzimie

Biełarusy, jakija nie byli na radzimie bolš za hod, časta raskazvajuć, što pry viartańni ŭ krainu na miažy ich staranna praviarajuć. Leanid (imiony ŭ tekście źmienieny) niadaŭna pryjechaŭ u Biełaruś z Polščy, upieršyniu za try hady. Płanavaŭ naviedać siamju i zaniacca lačeńniem zuboŭ. Miažu jon pierasiakaŭ ź siabram Anatolem, i z hetaha momantu ŭsio pajšło nie pa płanie. Maładyja ludzi prajšli praz doŭhija dopyty i nadhlady, i ŭ vyniku Anatola zatrymali za łajk u sacsietcy. Ich historyjaj Leanid padzialiŭsia z MOST.

«Tut nie rady, tut šukajuć nahodu»

Dadomu maładyja ludzi jechali aŭtobusam. Na polskim baku ŭ toj dzień była čarha, i, kab zekanomić čas, siabry za 50 jeŭra pierasieli ŭ inšy aŭtobus — bližej da šłahbauma.

Polskuju miažu jany prajšli chutka i spakojna.

— Polskija pamiežniki vietlivyja, dobrazyčlivyja, žartujuć z pasažyrami i nie stvarajuć niepatrebnych prablem. Kantrol zajmaje ličanyja chviliny: pravierka dakumientaŭ, štamp u pašparcie – i ty volny, — apisvaje Leanid.

Biełaruskuju miažu jon nazyvaje zusim inšaj realnaściu: surovyja tvary pamiežnikaŭ, atmaśfiera strachu. Surazmoŭca pryznajecca: zdavałasia, što kožny, chto ŭjazdžaje, razhladajecca supracoŭnikami jak patencyjny parušalnik.

— Tolki patrapiŭ na miažu — i adrazu zrazumieŭ: tut nie rady, tut šukajuć nahodu, — uspaminaje Leanid.

Pamiežnica nie acaniła humar

Kali padyšła čarha siabroŭ prachodzić kantrol, Anatol vyrašyŭ krychu razradzić abstanoŭku i pažartavać z pamiežnicaj. Žart byŭ vidavočna niedarečnym, choć i biaskryŭdnym, ale staŭ padstavaj dla nieadkładnaha vykliku «na hutarku».

— Jon skazaŭ niešta nakštałt: «A vy na mianie hladzieć budziecie ci tolki kamiera?» — i hetaha chapiła, kab jaho adrazu ž paviali ŭ asobny kabiniet, — raskazvaje Leanid.

«Adčuvaŭ siabie kavałkam miasa, a nie čałaviekam»

Nieŭzabavie surazmoŭca i sam apynuŭsia pad pilnaj uvahaj. U jaho standartna pravieryli dakumienty i bahaž, zatym padyšoŭ kinołah z sabakam. Žyvioła dakranułasia łapaj da kišeni biełarusa. I heta vyklikała padazreńni mytnika.

— Jon adrazu skazaŭ: «Sabaka niešta ŭniuchaŭ». Mianie adviali ŭ bok na poŭny dahlad: jany pačali vyvaročvać rečy, praviarali kožnuju detal, navat razhortvali škarpetki, prymusili vyciahvać vuściłki z abutku. Ja adčuvaŭ siabie kavałkam miasa, a nie čałaviekam, — uspaminaje Leanid. — Mianie nie prymusili raspranacca, abmacvali, nadhladali kožny pradmiet u sumcy.

Surazmoŭca kaža, što nie razumieŭ, što ŭ jaho šukajuć. Adnak ničoha zabaronienaha supracoŭniki ni pry im, ni ŭ bahažy nie znajšli.

Pytalisia, čamu nie choča pracavać u Biełarusi

Paśla nadhladu jaho zaviali ŭ asobny pakoj, dzie ŭžo siadzieli troje mužčyn u cyvilnym. Jany pačali zadavać pytańni. Spačatku cikavilisia, dzie Leanid žyvie, kim pracuje, čym zajmajecca ŭ Polščy. Potym stali pytacca, čamu jon źjechaŭ ź Biełarusi, ci płanuje viartacca, jakija ŭ jaho suviazi ŭ krainie i ci jość jakija suviazi z Ukrainaj.

Kali Leanid raspavioŭ pra svaju śpiecyjalnaść, supracoŭniki, jakija viali «hutarku», stali pytacca, čamu jon nie choča pracavać u Biełarusi, bo, pavodle ich słoŭ, anałahičnyja vakansii jość i ŭ rodnaj krainie. Asobnuju ŭvahu nadali minułaj rabocie maładoha čałavieka ŭ Biełarusi. Cikavilisia, naprykład, ci padtrymlivaje jon kantakty z byłymi kalehami. Akramia taho, ludziej u cyvilnym cikaviła, ci sočyć Leanid za palityčnaj situacyjaj u krainie.

«Heta nie pravierka, a sposab prynizić mianie»

Dalej prystupili da vyvučeńnia jaho telefona. Leanid havoryć, što heta było samym niepryjemnym momantam. Supracoŭniki zapatrabavali razbłakavać pryładu, a paśla stali čytać asabistyja pierapiski, hladzieć fatahrafii, vyvučać padpiski ŭ sacyjalnych sietkach.

— Jany nie prosta praviarali — jany zabaŭlalisia. Jany śmiajalisia z asabistych paviedamleńniaŭ, abmiarkoŭvali fatahrafii. Zdavałasia, što im prosta padabajecca heta rabić, niby heta nie pravierka, a sposab prynizić mianie, — raspaviadaje jon.

Telefon doŭha vyvučali. Hladzieli navat utojenuju infarmacyju i paviedamleńni, jakija znachodzilisia ŭ archivach. Pieryjadyčna Leanida pytalisia, čamu jon pastaviŭ łajki pad tymi ci inšymi publikacyjami. Niekalki razoŭ supracoŭniki vyvodzili jaho z kabinieta, pakidajučy telefon u siabie.

— Jany chacieli vyvieści mianie ź siabie. Kazali, što ŭ ich jość «usio, što treba», što mnie varta być sumlennym, inakš mohuć uźniknuć prablemy. Heta byŭ nie prosta dopyt, a cisk, sproba złamać maralna, — upeŭnieny Leanid.

Daručyli pieradać kiroŭcu, što ŭ jaho minus adzin

«Hutarka» doŭžyłasia kala dźviuch z pałovaj hadzin. Uvieś hety čas Leanid nie mieŭ prava źviazacca ź blizkimi i nie viedaŭ, što adbyvajecca ź siabram.

Paźniej akazałasia, što Anatolu pašancavała jašče mienš. Padčas pravierki telefona ŭ jaho znajšli łajk pad pastom apazicyjnaha palityka ŭ Instagram.

— Jany [supracoŭniki śpiecsłužbaŭ] prosta skazali, što vyklikajuć milicyju. Nichto ničoha nie rastłumačyŭ, prosta zabrali jaho, było strašna, — uspaminaje surazmoŭca.

Leanidu daručyli pieradać kiroŭcu aŭtobusa, što ŭ jaho «minus adzin», i dalej jon praciahnuŭ pajezdku biez Anatola. Tolki paźniej Leanid daviedaŭsia, što za łajk jahonamu siabru dali troje sutak aryštu i štraf. A zatym, kali ŭ telefonie znajšli jašče adzin «niapravilny» łajk, termin vyras da šaści sutak.

Nakolki viadoma Leanidu, uzmocnienym pravierkam padvierhlisia jašče niekalki pasažyraŭ aŭtobusa. U supracoŭnikaŭ vyklikali padazreńni, naprykład, staryja pašparty.

Telefon staŭ pracavać dziŭna

Nieŭzabavie Leanid zaŭvažyŭ, što jahony telefon staŭ dziŭna pracavać: batareja sadziłasia chutčej, pieryjadyčna ŭźnikali prablemy ź internetam. Heta padšturchnuła jaho da dumki, što, mahčyma, na pryładu ŭstalavali prahramu dla sačeńnia.

Ciapier Leanid ličyć, što Biełaruś bolš nie źjaŭlajecca dla jaho biaśpiečnym miescam, chacia jon i nie vyklučaje, što adpravicca na radzimu znoŭ.

— Kali b ja viedaŭ zahadzia, što mianie čakaje, ja b padrychtavaŭsia lepš. Ciapier ja dakładna nie pajedu ŭ Biełaruś biez dakładnaha płana i biez poŭnaha vydaleńnia ŭsich danych z telefona.

Kamientary18

  • Josik
    27.02.2025
    I voś što z takimi cerbieram rabić nadalej? Im u hłuzdy ŭkłali tolko adnoje - achoŭvajem dyrektara saŭhasa, jon vam za tatu i matulu, tolki jon. Jany ž ničoha nie ŭmiejuć, u ich vychavany haniebnyja zdolnaści - prynižać, ździekvacca, fanaberycca. Tolki lustracyja praź źniščeńnie hetych niepatrebnych elemientaŭ dziaržaŭnaści.
  • feafania
    27.02.2025
    Piaty hod, jak nas katujuć, a jon tolki zaraz daviedaŭsia, što ŭ Biełaruś jechać niebiaśpiečna. I navošta jany razbłakoŭvajuć svaje telefony? Što lepiej: nie papaści u Biełaruś ci vydać vyradkam svaju pryvatnuju infarmacyju i, mažliva, sieści?
  • Jan
    27.02.2025
    feafania, bolej za 70% biełaruskich mihrantaŭ źjechali ź Biełarusi pa ekanamičnych pryčynach, a nie palityčnych.

Ciapier čytajuć

Uładzimir Karanik pryznačany vice-prem‘jeram6

Uładzimir Karanik pryznačany vice-prem‘jeram

Usie naviny →
Usie naviny

USU viarnulisia ŭ centr Tarecka i stvaryli pahrozu atačeńnia rasijskaj hrupoŭki ŭ horadzie2

«Tramp i Vens chacieli prynizić Zialenskaha. Voś čamu jany zładzili pramuju tranślacyju hetaha vidovišča»35

Volha Łojka ličyć vyvaz usich biełaruskich palitviaźniaŭ za miažu dobrym varyjantam24

Śviatłana Aleksijevič: Toje, što adbyvajecca ŭ Biełarusi, — heta fašyzm35

Niaviestka Łukašenki anansavała praciah svajho «Marafona adzinstva» — prajekt «Čas lubić svajo»14

Stała viadoma, u čym abvinavačvajuć byłoha hiendyrektara «Biełłakta» Alaksieja Hrytusieva4

Tramp abjaviŭ aficyjnaj movaj ZŠA anhlijskuju. Da hetaha času ŭ ZŠA aficyjnaj movy nie było7

«Boty — boty — boty — boty ruchajucca z tupatam! Adpačynku niama na vajnie!» Apakaliptyčny vierš navodzić žach na tyktok6

Čamu try hady vajny nie abrynuli ekanomiki Rasii i Biełarusi? I što budzie, kali zaklučać pieramirje?24

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Uładzimir Karanik pryznačany vice-prem‘jeram6

Uładzimir Karanik pryznačany vice-prem‘jeram

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić