Da čaho pryvodzić šlub pamiž stryječnymi bratami i siostrami: novyja danyja
Ludziam daŭno viadomy niehatyŭnyja nastupstvy šlubu pamiž blizkimi svajakami. Akramia miedycynskich aśpiektaŭ, u apošnija hady ŭvaha nadajecca i sacyjalnym nastupstvam takich šlubaŭ.

Jak piša VVS, šluby pamiž stryječnymi svajakami — heta tradycyja, jakaja isnuje ŭ mnohich kulturach śvietu. U minułym takija sajuzy zaklučalisia dziela zachavańnia majomaści ŭnutry rodu i zabieśpiačeńnia sacyjalnaj stabilnaści. U sučasnym śviecie šluby pamiž blizkimi svajakami dahetul šyroka raspaŭsiudžanyja, asabliva siarod žycharoŭ arabskich krain.
Adnoj z hałoŭnych miedycynskich ryzyk takich šlubaŭ źjaŭlajecca pavyšanaja vierahodnaść recesiŭnych hienietyčnych zachvorvańniaŭ. Kali aboje baćkoŭ źjaŭlajucca nośbitami recesiŭnaha hiena chvaroby, ich dzicia maje 25% imaviernaści atrymać hetuju mutacyju. U cełym siarod nasielnictva hetaja ryzyka składaje kala 3%, a siarod dziaciej, narodžanych u šlubie pamiž stryječnymi bratami i siostrami, uzrastaje da 6%.
Adnak, akramia miedycynskich aśpiektaŭ, u apošnija hady ŭsio bolšuju ŭvahu nadajuć i sacyjalnym nastupstvam takich šlubaŭ.
«Narodžanyja ŭ Bredfardzie»
Adnym z najbujniejšych daśledavańniaŭ u hetaj halinie stała Born in Bradford («Narodžanyja ŭ Bredfardzie»), jakoje ŭžo 18 hadoŭ pravodziać vučonyja z Bredfardskaha ŭniviersiteta. U hetym horadzie pražyvaje vialikaja hramada vychadcaŭ z Pakistana.
Pavodle danych daśledavańnia, u troch rajonach Bredfarda amal pałova (46%) žančyn pakistanskaha pachodžańnia zamužam za stryječnym abo trajuradnym bratam.
Vučonyja daśledavali nie tolki najaŭnaść kankretnych recesiŭnych zachvorvańniaŭ, ale i dziasiatki inšych pakazčykaŭ — ad raźvićcia navykaŭ movy da častaty zvarotaŭ da daktaroŭ i paśpiachovaści ŭ škole. Pry hetym jany vykarystali matematyčnuju madel, kab vyklučyć upłyŭ takich faktaraŭ, jak biednaść i ŭzrovień adukacyi baćkoŭ, i zasiarodzicca vyklučna na ŭździejańni svajactva pamiž baćkami.
Heta adno z najbujniejšych miedycynskich nazirańniaŭ takoha rodu: z 2007 pa 2010 hod u prajekt byli ŭklučanyja bolš za 13 000 niemaŭlat, za jakimi vučonyja sačyli na praciahu dziacinstva, padletkavaha ŭzrostu i sočać ciapier — u darosłym žyćci.
U apošnija miesiacy byli apublikavanyja novyja danyja, jakija pakazali, što ŭpłyŭ svajackich šlubaŭ moža być jašče šyrejšym, čym ličyłasia raniej.
U dziaciej, narodžanych u šlubie stryječnaha brata i siastry, imaviernaść uźniknieńnia prablem z vymaŭleńniem (artykulacyi) i movaj (zatrymka ŭ raźvićci movy, ciažkaści ŭ pabudovie skazaŭ) skłała 11%, tady jak u dziaciej biez rodnasnych suviaziaŭ pamiž baćkami — 7%.
Tolki 54% takich dziaciej dasiahajuć «dobraha ŭzroŭniu raźvićcia» da piaci hadoŭ (pavodle aficyjnaj brytanskaj sistemy acenki), tady jak siarod astatnich dziaciej hety pakazčyk składaje 64%.
Dzieci ad šlubu stryječnych baćkoŭ u siarednim na tracinu čaściej źviartajucca da terapieŭta: 4 razy na hod suprać 3 u astatnich dziaciej.
Admietna, što navat kali vyklučyć z raźlikaŭ dziaciej z dyjahnastavanymi recesiŭnymi zachvorvańniami, kolkaść zvarotaŭ da miedykaŭ siarod astatnich dziaciej, narodžanych u šlubie pamiž svajakami, zastajecca padvyšanym.
Prafiesar Sem Odzi (Sam Oddie), nieanatołah i daśledčyk z Bradford Teaching Hospitals, jaki bolš za dvaccać hadoŭ pracuje ŭ horadzie i bačyŭ mnostva ciažkich hienietyčnych zachvorvańniaŭ, ličyć, što
hałoŭnaja pryčyna hienietyčnych ryzyk u Bredfardzie — nie stolki šluby pamiž kuzenami, kolki endahamija.
Endahamija — heta praktyka ŭstupleńnia ŭ šlub u miežach adnoj i toj ža etničnaj abo sacyjalnaj supolnaści. U takich hrupach ludzi z bolšaj vierahodnaściu majuć supolnych prodkaŭ i, adpaviedna, padzialajuć adnolkavyja hieny — navat kali jany nie stryječnyja svajaki.
Hetaja prablema nie abmiažoŭvajecca pakistanskimi supolnaściami Vialikabrytanii. Endahamija taksama sustrakajecca siarod jaŭrejaŭ Vialikabrytanii, amišaŭ u ZŠA i frankakanadcaŭ.
Ci varta zabaraniać šluby pamiž blizkimi svajakami
Akramia prablem sa zdaroŭjem, isnuje jašče adna pryčyna, pa jakoj niekatoryja vystupajuć za zabaronu šlubaŭ pamiž stryječnymi svajakami, — sacyjalnyja aśpiekty. Mienavita hety arhumient staŭ hałoŭnym u abmierkavańniach u Skandynavii.
U Narviehii, dzie ŭ minułym hodzie zabaranili šluby pamiž stryječnymi bratami i siostrami, ułady zajavili, što takaja praktyka źviazanaja z prymusovymi šlubami, kali niekatorych žančyn-mihrantak z Paŭdniovaj Azii prymušajuć ustupać u sajuzy z svajakami.
Jak adznačajuć śpiecyjalisty, u tradycyjnych supolnaściach šlub z kuzenam moža razhladacca jak sposab «harantavać» čyściniu rodu i abaranić žančynu ad «niedastojnych» suviaziaŭ z pabočnymi mužčynami.
Palicyja Narviehii śćviardžaje, što šluby pamiž blizkimi svajakami spraščajuć kantrol nad žančynami i mohuć być častkaj sistemy chatniaha hvałtu. Žančyny, jakich prymušali ŭstupać u šlub z stryječnymi bratami, časta apynalisia ŭ pastcy finansavaj zaležnaści ad siamji. U takich vypadkach razvod aznačaŭ sacyjalnaje vyhnańnie.
Anałahičnuju pazicyju zaniało i Ministerstva justycyi Šviecyi, zajaviŭšy, što zabarona, jakaja budzie ŭviedziena ŭ nastupnym hodzie, nakiravana na vyzvaleńnie žančyn ad hniotu «normaŭ honaru».
Adnak u Vialikabrytanii hetaje pytańnie zastajecca sprečnym. Dla niekatorych ludziej ideja poŭnaj zabarony šlubaŭ pamiž stryječnymi svajakami vyhladaje jak dyskryminacyja peŭnych mienšaściaŭ.
Šlub pamiž kuzenami — važnaja kulturnaja praktyka ŭ mnohich častkach śvietu, i zakanadaŭstva pavinna ŭličvać sacyjalnyja i siamiejnyja kaštoŭnaści, jakija lažać u jaho asnovie.
Inšyja dadajuć, što navat kali zabarona budzie ŭviedziena, to niekatoryja pary praciahnuć ustupać u šluby sa svaimi stryječnymi svajakami, ale nie buduć ich aficyjna rehistravać. U vyniku žančyny ŭ takich šlubach buduć pazbaŭleny jurydyčnaj abarony ŭ vypadku, kali adnosiny sapsujucca.
Zamiest hetaha prapanujecca raźvivać sistemu adukacyi i hienietyčnaha skryninhu, kab ludzi mahli śviadoma prymać rašeńni pra svoj šlub i budučych naščadkach.
Kamientary